Múzeum Jána Cikkera sa v rámci storočnice Jána Cikkera stalo jedným z partnerov medzinárodného projektu Visegrad Jubilee. Projekt reflektuje fakt, že v roku 2011 oslavujú traja vedúci skladatelia z troch zemí Visegradu životné jubileá. Na koncertoch, hudobnej vedeckej konferencii a klavírnej súťaži chce projekt pripomenúť nielen ich tvorbu, ale upozorniť tiež na ich vzťahy a prepojenie, ktoré výrazne formovali po viac ako jedno storočie hudobnú históriu Strednej Európy.  Zakladatelia poľskej a maďarskej hudby, Fryderyk ChopinFranz Liszt boli blízki priatelia. F.Liszt je dokonca autorom autobiografie o F.Chopinovi. Obaja boli klaviristi. Liszt je dodnes považovaný za snáď najväčšieho klaviristu histórie, Chopin za neprekonateľného majstra klavírnej improvizácie. Ich klavírne diela tvoria pilier svetovej klavírnej literatúry. Zatiaľ čo Chopin venoval tomuto nástroju veľkú väčšinu svojich diel, Liszt zasiahol výrazne i do oblasti tvorby organovej, orchestrálnej a do oblasti hudby cirkevnej. Vývoj dejín svetovej hudby Liszt ovplyvnil najmä svojou teóriou takzvanej „programovej hudby“, keď diela opúšťajú tradičné hudobné formy a sú tvorené na základe mimohudobného, veľakrát literárneho programu. Tento princíp, (ktorý inak predznačil i Chopin vo svojich baladách), bol potom prevzatý českými skladateľmi a viedol k vytvoreniu základných diel českej národnej hudby. Smetanov cyklus šiestich symfonických básní „Má vlast“ je nielen najvýznamnejším dokladom českej národnej hudby, ale i najväčším dielom tejto oblasti v celej hudobnej histórii. K princípu „programovej hudby“ sa prihlásil i Antonín Dvořák vo svojich 15 orchestrálnych skladbách (symfonické básne, rapsódie, ouvertúry) i v rade menších diel.

Osobnosti Antonína DvořákaJána Cikkera majú mnoho spoločných rysov. Patria k zakladateľom národnej hudby (českej a slovenskej). Vychádzajú z ľudovej hudby. Ich tvorba je zameraná najmä na operu (obaja napísali 11 opier) a symfonickú hudbu (obaja napísali viac ako 20 diel pre symfonický orchester). Obaja boli tiež významnými pedagógmi. Učili kompozíciu na najprestížnejších školách v Prahe a v Bratislave. Najvýznamnejšou osobnosťou Dvořákovej skladateľskej školy bol Vitězslav Novák, ktorý obrátil pozornosť i k slovenskej hudbe. Medzi jeho žiakmi nájdeme Eugena Suchoňa a Jána Cikkera, ktorí sú považovaní za najvýznamnejších zakladateľov modernej slovenskej hudby.

Projekt sa zameriava prednostne na dve „veľké“ jubileá: Franza Liszta a Jána Cikkera. Im je venovaných sedem z celkovo deviatich koncertov. Pretože tvorbu Jána Cikkera na programoch koncertov v Českej republike nenájdeme, bude pripomenutie tohto skladateľa dramaturgickým objavom. Prekvapivo málo sa tiež uvádza organová tvorba Franza Liszta, i keď patrí k vrcholom svetovej organovej literatúry. I tu pôjde o významné dramaturgické obohatenie koncertného života v krajinách, zapojených do projektu.

 

V priestoroch Múzea Jána Cikkera sa v dňoch 17. - 19.mája 2011 uskutočnila i konferencia z iného projektu, ktorého autorom je Ústav hudobnej vedy SAV. Medzinárodná muzikologická konferencia pod názvom Franz Liszt a jeho miesto v európskej hudobnej kultúre sa konala v rámci cyklu konferencií Musicologica historica. Viac o tematických okruhoch konferencie a jej sprievodných podujatiach sa môžete dozvedieť na stránke SAV

(http://www.sav.sk/index.php?lang=sk&charset=&doc=services-news&source_no=20&news_no=3931)