OPERA V TROCH DEJSTVÁCH

HUDBA: JÁN CIKKER

LIBRETO: ŠTEFAN HOZA

PREMIÉRA: BRATISLAVA, SND,10. NOVEMBER 1954

 

Jánošíkovská tematika lákala mnohých umelcov i hudobníkov, no takmer žiaden sa neodvážil pristúpiť k celovečernému spracovaniu vo forme opery. Záujem Jána Cikkera o túto tému tkvel ešte v časoch študentských. Sám autor v rozhlasovom príhovore po premiére opery povedal: Opera Juro Jánošík je dielom dlhoročnej túžby skonkretizovať chlapčenské vidiny o tomto legendárnom ochrancovi chudobných. I ja som hľadal jeho poklady v Kremnických horách a v Harmaneckých jaskyniach. V časoch štúdia na pražskom konzervatóriu som si napísal aj libreto. Chvalabohu, len libreto! Potom, ako roky utekali, chlapčenské romantické predstavy začínali dostávať vážnejší charakter. Časom sa mi Jánošík stal zosobnením môjho názoru na sociálnu spravodlivosť, pravdu a slobodu. Pritom som získal presvedčenie, že poklad, ktorý zanechal, nie je zakopaný pod starými jedľami v zemi, ale v mravnej sile, ktorú zosobnil a nám zanechal.“

 

Otázka správnej voľby literárneho materiálu pre vytvorenie úspešného hudobno – dramatického diela maximálne dôležitá. Skúsený dramaturg opery Štefan Hoza ponúkol Jánovi Cikkerovi na zhudobnenie libreto Jánošíka. Pre jeho napísanie neslúžilo Hozovi žiadne literárne dielo. Samostatným spracovaním veľkého výberu ľudových povestí a piesní o Jánošíkovi vznikol podklad na text libreta.

 

Na tejto svojej prvej opere začal Ján Cikker pracovať v novembri 1950. Skica bola vyhotovená za jeden a pol roka. Premiéra na scéne Národného divadla v Bratislave sa uskutočnila dňa 10. novembra 1954.

 

Prvý obraz sa odohráva v dome starého Jánošíka, kde sa želiari sťažujú na ťažký život. Starý Jánošík odhaľuje rany na svojom tele a očakáva ďalšiu bitku od drábov. Prichádza domov syn Juro a dozvedá sa, že mu umrela matka. Stretnutie s Uhorčíkom i Milkou preruší príchod drábov. Susedia neskôr prinášajú skrvaveného otca. Jánošík je rozhodnutý odísť s Uhorčíkom do hôr a pripojiť sa k ľudovým bojovníkom, schovávajúcim sa v horách, rozhodnutým bojovať proti panskému útlaku a nespravodlivosti. Jánošíkov otec zomiera a túto zvesť za mladým Jurom volá Milka.

 

Druhý obraz otvára scéna v horách, kde okolo dohárajúcej vatry sedia hôrni chlapci. Prichádza Jánošik a nasleduje voľba kapitána a vodcu. Chlapci prepadávajú grófa Radvanského, idúceho na zásnuby do Tepličky. Po humornej scéne gróf pokračuje v ceste len v košeli.

 

Tretí obraz nás zavedie do kaštieľa Jakuba z Lőwenburgu v Tepličke, kde sa konajú zásnuby jeho dcéry. Prichádza i Uhočík, preoblečený za poľského šľachtica. Na pozadí tanca plynie rozhovor prítomných hostí. Zrazu vpadne do miestnosti Jánošík s družinou a oberú panstvo o peniaze a drahocennosti, aby ich navrátili poddaným, ktorí na nich ťažko robili. Nakoniec panstvo prinútia zatancovať si spolu s nimi i valašský tanec a v jeho víre sa Jánošíkovi chlapci pomaly vytrácajú.

 

Štvrtý obraz sa odohráva v krčme na Polhore. Gajdošík tam svojou piesňou poburuje veliteľa pandúrov Lehotského. Obaja súťažia o náklonnosť krčmárkinej dcéry Zuzky. Lehotský uvažuje o spôsobe, ako dolapiť Jánošíka. Opitého Gajdošíka vlečú so sebou do úkrytu a pridáva sa k nim i Zuzka, keď sa na scéne objavujú hôrni chlapci a neskôr i študenti, idúci do Trnavy. Jánošík spieva o hrdinských činoch svojich chlapcov, keď na scénu vpadnú drábi. Jánošík bojuje a valaškou zabije zradcu Gajdošíka. Krčmárka Mara mu však podsype hrach pod nohy a Jánošík je chytený.

 

V piatom obraze sa koná súd Jánošíka v župnom dome v Liptovskom Mikuláši. Hrdé odpovede Jánošíka poburujú súdny tribunál a zemanov. Na obhajcovu žiadosť, aby oľutoval svoje činy, Jánošík odpovedá plamenným spevom, odsudzujúcim neľudskosť panstva a predpovedá príchod slobody. Nasleduje dramatické vyhlásenie rozsudku smrti.

 

V záverečnom šiestom obraze sa ľudia schádzajú okolo šibenice. Jánošík si nezúfa, naopak, verí v čistotu a šľachetnosť svojich cieľov a so slovami, určenými sudcom – „vaša je moc, však právo nikdy!“ odchádza hrdo k šibenici.

 

Dôležitosť inštrumentálnej zložky je u Jána Cikkera daná aj jeho majstrovským ovládaním harmonickej a inštrumentálnej práce. Každá väčšia postava si nesie svoj motív, ktorý v prípade potreby preberá orchester. Tým orchester prehlbuje a dopovedáva mnohé situácie. Skladateľ prepracoval neskôr prvý a druhý obraz tejto opery, čím dielo získalo na logike stavby. Opravy boli ukončené už v decembri 1954, ale v prepracovanom znení bola opera uvedená až po 50.repríze na jar 1956. Dnes má opera Jánošík dôležité miesto v hudobnej histórii Slovenska a tvorí významný pilier slovenskej hudby.

 

Inscenácie opery Juro Jánošík s menami dirigentov, režisérov a scénografov:

  • Bratislava, 10. 11. 1954 Tibor Frešo, Miloš Wasserbauer, Ladislav Vychodil
  • Bratislava, 25. 11. 1961 Ladislav Holoubek / Gerhard Auer, Kornel Hájek, Ladislav Vychodil
  • Ljubljana, 25.10.1962 Ciril Cvetko, Hinko Leskovšek, Viktor Molka
  • Banská Bystrica, 27. 10. 1968 Anton Buranovský, Koloman Čillík, Pavol Herchl
  • Plzeň, 4. 4. 1968 Karel Vašata, Bohumil Zoul, Vladimír Heller
  • Bratislava, 7. 10. 1972 Viktor Málek, Branislav Kriška, Ladislav Vychodil
  • Brno, 10. 2. 1978 Jan Štych, Martin Hollý, Vojtěch Štolfa
  • Liberec, 19. 12. 1983 Petr Doubravský, Oldřich Mrňák, Jaroslav Rada
  • Banská Bystrica, 26. 10. 1984 Miroslav Šmíd, Koloman Čillík, Pavol Herchl